na Blog.cz

Príbeh, ku ktorému ma viedol seriál Inuyasha a môj a Shaxein spoločný nekonečný príbeh Inu a Zooc. To vám ale veľa nepovie. Preto začnem z iného konca.

Svet, na ktorom žijú ako ľudia, tak démoni. Krehká rovnováha medzi týmito dvoma rasami je narušená, lebo medzi ľuďmi vznikajú početné lovecké skupiny zamerané na hubenie škodlivých démonov. Väčšina z nich nevidí rozdiel medzi démonickým dieťaťom a nebezpečným démoním lordom, medzi pometencom a nestranným tvorom. Do loveckej skupiny patrí aj Arrina, sirota, ktorá sa narodila v dedine lovcov. Arrina má trochu zvláštnu filozofiu, čo sa týka démonov: zbavuje sa iba vinných a teda tých, ktorí ľuďom nejakým spôsobom ublížili. Nechce mať nič spoločné s plánovaným vyvražďovaním dúpät démonov a podobne. Jej prvé previnenie nastáva vo chvíli, kedy zachráni mladého tigrieho démona pred istou smrťou a pomôže mu vystrábiť sa z otrávených rán. Našťastie jej nato nik nepríde, hoci démona opatruje vo svojej chatrči na okraji loveckej dediny. Jej druhý prehrešok už však neunikne pozornosti. Keď pomôže rovnakému démonovi uniknúť z boja proti presile, vodca skupiny ju zbaví postu a ona je nútená odísť do vyhnanstva. Stáva sa z nej osamelý lovec: lovec bez domova, bez zázemia, bez priateľov. Osud však zamieša karty a tigrieho démona, ktorý ovláda moc ľadu, jej pripletie do cesty znovu. Daimon, ako sa volá, trvá na tom, že jej musí splatiť dlh, lebo mu dva razy zachránila život. Takpoviediac sa na ňu nalepí a ich veselé spoločné putovanie začína. Postupne sa stretávajú s Daimonovm otcom, lordom Zumom a jeho malý bračekom Wallym. Vražda Daimonovej matky, démonej lady, spustila v ríši démonov sériu podobných prípadov, ktoré vedú až do najvyšších kruhov: k samotným pánom démonov. Spolu s Arrinou a Daimonom rozuzľujeme záhadu, ktorá sa nad tým všetkým vinie. Zavedie nás aj do najväčšieho loveckého mesta, ktorého vodca má diabolský plán. Nič nie je také, ako to vyzerá...

Príbehy Arriny a Daimona je pracovný názov, pravdepodobne príbehu už naveky prischne. Tento príbeh ešte zďaleka nie je dokončený a momentálne je práca na ňom pozastavená, no predpokladám, že sa k nemu čoskoro vrátim a dokončím ho.

Vtom čosi zašramotilo. Ozývali sa rýchle kroky, niekto bežal skrz les. Nahlas pritom dychčal a podchvíľou zastonal, raz slabo, raz silnejšie.
Niekto je zranený! Možno potrebuje pomôcť! Arrina sa rozbehla za zdrojom ruchu. Netrvalo jej dlho priblížiť sa. Z diaľky videla, ako sa dotyčný pridržiava stromu a následne sa zosúva popri kmeni k zemi.
Pribehla k nemu a už-už sa chcela opýtať, či je v poriadku, keď si zrazu uvedomila, o koho ide.
Pred ňou sedel na zemi mladý démon. Čierne tigrie uši a pásy na predlaktiach ho prezradili. Hlavu mal sklonenú k zemi, bezvládne sedel a ťažko dýchal. Ruky mal porezané od nejakej čepele, rovnako tak rany na ramenách i na hrudi. Niektoré boli hlbšie, iné len škrabance. Okolo všetkých bola fialová škvrna, ktorá naznačovala, že rany boli spôsobené otrávenými loveckými zbraňami.
Takže démon! Poranený, sotva vyviazol z boja živý... Ušiel rovno do náruče ďalšiemu lovcovi! Aké žalostné... Arrina vytiahla meč s chrbtovej pošvy. Ten zvuk prinútil démona dvihnúť hlavu. Na lícach mal rovnaké pásy ako na predlaktiach a farba jeho unavených očí bola ľadovomodrá.
Arrina sa pripravila na zasadenie poslednej rany. Nič síce za jeho zabitie nedostane, no ak ho zranil lovec, je vinný. A vinných démonov treba potrestať!
Snáď by to aj urobila, nebyť zroneného, poľutovaniahodného výrazu a lesklého pohľadu. Démon mal v očiach slzy. Nie však slzy strachu, on sa nebál. Skôr to bola ľútosť. Niečo ľutoval.
Arrina mu nemohla ublížiť. Toto nebol démon-zabijak. Nebol jedným z tých, čo zákerne útočia na ľudí. Veď ako by taký tvor mohol mať slzy na krajíčku?
Založila si meč nazad na chrbát a zohla sa k démonovi. ,,Čo sa ti prihodilo? Odkiaľ si sem prišiel?"
Neodpovedal. Uľavilo sa mu, keď Arrina odložila meč. Privrel oči a opäť sklonil hlavu. Zosunul sa nižšie. Bol veľmi vyčerpaný, upadol do mdlôb.